Zamestnanci a živnostníci spoločne tvoria - z pracovnoprávneho hľadiska - drvivú väčšinu pracovnej sily Slovenska. Jedni aj druhí sú fyzickými osobami, mnoho povinností majú spoločných, no líšia sa ich konkrétnou realizáciou, ale napríklad aj spôsobom komunikácie so štátom. Oba typy práce majú svoje výhody a nevýhody.

V tomto texte sa pozrieme na to, čo by mal vedieť človek, ak sa rozhodne pre súbeh živnosti a zamestnania. A je to vôbec možné?

Živnostník a zamestnanec súčasne

Hneď na úvod si odpovedzme na otázku vyššie.

Áno, slovenský zákon bez problémov umožňuje človeku súbeh zamestnania a práce na živnosť, resp. ako samostatne zárobkovo činnej osoby. Aby toho nebolo málo, môžete byť ešte napríklad aj štatutárom spoločnosti s ručením obmedzeným, ale takúto kombináciu si potenciálne necháme pre iný článok.

Dôležité je predovšetkým vedieť, ako sa súbehom živnosti a zamestnania menia povinnosti toho-ktorého človeka v porovnaní s tým, keby pracoval iba jednou z týchto foriem.

Azda najdôležitejšou položkou je podávanie daňového priznania. Ako zamestnanec, tak živnostník sú fyzickými osobami, je však potrebné mať na zreteli niekoľko zásadných rozdielov.

Ak sa rozhodnete pre súbeh, vedzte, že vám tým automaticky vzniká povinnosť podať si daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby typu B.

Samozrejme, za predpokladu, že ste splnili príjmovú hranicu za predošlý rok (za rok 2024 je to 2 823,24 eur), prípadne ste v predošlom roku vykázali daňovú stratu, alebo vás k podaniu jednoducho vyzvala Finančná správa Slovenskej republiky.

Na čo treba pamätať?

Daňové priznanie typu B pri súbehu

Zákon hovorí jasne:

• daňové priznanie typu A (DPFO A) podáva ten, kto má príjmy IBA zo závislej činnosti, teda zamestnania;
• daňové priznanie typu B (DPFO B) podáva ten, kto mal AKÝKOĽVEK iný druh zdaniteľného príjmu.

Už z tohto je teda jasné, prečo si zamestnaní živnostníci musia bez výnimky (pri splnení vyššie uvedených podmienok) podať daňové priznanie typu B.

Pozor, znamená to, že zamestnanec, ktorý má súbežne živnosť a príjmy z podnikania, nemôže požiadať zamestnávateľa o ročné zúčtovanie!

Pri vypĺňaní priznania je potrebné dať si pozor na to, aby jednotlivé príjmy - zo zamestnania, z podnikania (t.j. živnosti), ale napríklad aj z prenájmu nehnuteľnosti, kapitálového majetku a podobne - uviedol do správnych riadkov.

Dôležité sú predovšetkým. prílohy dokladajúce zdroj vašich príjmov.

Samozrejme, pri ostatných prílohách, najmä tých preukazujúcich nárok na získanie daňových bonusov, resp. uplatnenie nezdaniteľných častí základu dane, musí každý daňovník individuálne zvážiť, či sa povinnosť vzťahuje aj naňho.

Ak ste mali príjem zo zamestnania, povinnou prílohou je automaticky Potvrdenie o zdaniteľných príjmov od každého zamestnávateľa.

Pri príjmoch z podnikania môžu byť prílohy rôzne.

Ak si živnostník uplatňuje paušálne výdavky, resp. vedie daňovú evidenciu, nemá extra povinnosť niečo prikladať. Pozor, živnostníci účtujúci v sústave jednoduchého či podvojného účtovníctva však k daňovému priznaniu typu B prikladajú aj účtovnú závierku.

A čo odvody?

Pri zdravotných odvodoch má živnostník s príjmami zo zamestnania výhodu oproti „čistým” živnostníkom.

V prvom roku, t.j. v roku, kedy si založil živnosť popri zamestnaní nemusí platiť preddavky na zdravotné poistenie. Môže ich platiť dobrovoľne, ale nemá povinnosť.

Na základe jeho prvého daňového priznania, v ktorom vykáže príjmy z podnikania, mu už budú vypočítané preddavky. Opäť má však výhodu. Môže ich totiž platiť na základe skutočných príjmov (zamestnanie + živnosť) a vo finále teda môžu byť nižšie, než zákonné minimum pre „čistých” živnostníkov.

Pri sociálnych odvodoch je to odlišné.

Platí, že pri novozaložených živnostiach sa povinnosť platiť sociálne odvody odkladá až na obdobie po podaní prvého daňového priznania - teda spravidla o zhruba rok.

Avšak ak daný človek prekročí zákonom stanovenú minimálnu hranicu pre platenie sociálnych odvodov, Sociálna poisťovňa mu vyčísli mesačné preddavky a tie bude musieť uhradiť v plnej výške bez ohľadu na to, že zaňho sociálne odvody platí už zamestnávateľ.

Platí, že príjmy z podnikania si živnostník aj naďalej môže o odvody znížiť, avšak iba o odvody za „živnostnícku časť”.

Na čo ešte myslieť?

Je dôležité brať na vedomie, že na jednotlivé príjmy sa môžu vzťahovať odlišné daňové sadzby. Nižšie uvádzame sadzby platné pre rok 2025, teda pri daňovom priznaní za rok 2024.

Pri zamestnaní sú:

• 19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne sumu 47 537,98 eura vrátane 
• 25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne sumu 47 537,98 eura.

Pri živnosti:

• 15 % na celý príjem, ak príjem neprevýšil sumu 60 000 eur, 
• 19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 48 441,43 eur, ak jeho celkové príjmy prevýšili sumu 60 000 eur,
• 25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 48 441,43 eur, ak jeho celkové príjmy prevýšili sumu 60 000 eur.

Myslite tiež na to, že ako živnostník už máte povinnosť komunikovať s Finančnou správou elektronicky aj napriek tomu, že máte príjmy aj zo zamestnania.

Chcete sa zbaviť všetkých výpočtov a zložitej terminológie?

Vyplňte si svoje daňové priznanie online v appke Easyforms Mojedane. Hotovo máte už za 15 minút a získavate garanciu správnosti výpočtu na základe vami zadaných údajov.

Žiadne papierovačky, žiadne bolesti hlavy.