Tomu, kto v poslednej dobe sleduje médiá, zrejme neunikla pozornosť venovaná tzv. fiktívnym živnostníkom. Vládni predstavitelia hovoria o potenciálnych krokoch, ktoré voči nim plánujú podniknúť, skloňujú sa škody na štátnom rozpočte a riziko pokút pre zamestnávateľov. Kto to vlastne sú fiktívni živnostníci a prečo je okolo nich momentálne taký rozruch?

Kto je to fiktívny živnostník?

Pojem fiktívny živnostník nie je odborným termínom, prípadne spojením ukotveným v zákone. Ide o hovorové označenie, zaužívané v médiách, ale aj bežnej komunikácii v rámci tejto problematiky.

Pod pojmom fiktívny živnostník označujeme človeka, ktorý síce pracovnoprávne a formálne pôsobí ako živnostník, ale za podmienok, ktoré sú charakteristické pre zamestnanca. Inými slovami, spravidla ide o jednotlivca, ktorý má pracovnú dobu, miesto a podmienky úplne alebo takmer úplne zhodné so zamestnancom, ale pritom pracuje na živnosť, nie na zamestnanecký pomer.

Jeho „zamestnávateľ“ (živnostník však v skutočnosti nemá zamestnávateľa - ak zároveň nie je aj zamestnancom, čo na Slovensku zákon umožňuje) mu vypláca odmenu na základe vystavených faktúr a nie na základe výplatnej pásky.

Neexistujú presné štatistiky, koľko fiktívnych živnostníkov máme na Slovensku. Spravidla je to veľmi ťažké zistiť. 

Ak si napríklad predmetný živnostník vedie daňovú evidenciu a uplatňuje paušálne náklady, tak o tom, komu faktúruje za svoje služby, nemusí Finančná správa vedieť nič - ak si tieto informácie priamo nevyžiada - keďže v takomto prípade to nie je povinnou súčasťou daňového priznania typu B. 

Približné údaje hovoria o tom, že na Slovensku je niečo vyše 100-tisíc fiktívnych živnostníkov z celkového počtu približne pol milióna. 

Prečo sú fiktívni živnostníci pre štát problémom?

Ak človek formálne vystupuje ako živnostník, no reálne plnohodnotne vykonáva úlohy zamestnanca, pre štátnu kasu ide o príjmový problém.

Hlavným dôvodom sú nižšie dane (živnostníci do určitej výšky platia iba 15 %, oproti zamestnaneckým 19 %), ale aj odvody, keďže väčšina živnostníkov na Slovensku platí iba minimálne. Zamestnanci si časť odvodov uhrádzajú sami (resp. im je strhnutá z hrubej mzdy) a časť za nich odvádza zamestnávateľ. 

Celkovo platí, že daňovo-odvodové zaťaženie živnostníkov (skutočných aj fiktívnych) je približne 2,3-krát nižšie, ako u zamestnancov (zdroj: Trend). 

NÁŠ TIP: prečítajte si, koľko platíte na odvodoch v roku 2024 vy a koľko váš zamestnávateľ. Vedeli ste, že odvody zamestnancom znižujú základ dane a môžu im tak potenciálne navýšiť daňový preplatok? Ak za vás zamestnávateľ nevykonal ročné zúčtovanie, môžete si podať daňové priznanie online a získať ho v plnej legálnej výške.

V praxi to znamená, že ak by takýto fiktívny živnostník pracoval ako zamestnanec, štát by na ňom získal viac na odvodoch aj daniach. A je to práve tento ušlý zisk, ktorý tvorí základ celého problému.

Aké zmeny čakajú fiktívnych živnostníkov?

Už v súčasnosti hrozia zamestnávateľom, ktorí využívajú fiktívnych živnostníkov (tzv. švarcsystém) pokuty od 2.000 až do 200.000 eur.
 

Ďalšie kroky Ministerstva financií Slovenskej republiky a ďalších orgánov štátnej moci nie sú zrejmé, no z vyjadrení ich predstaviteľov vyplýva, že túto problematiku plánujú riešiť. 

Štát totiž na fiktívnych živnostníkov ročne príde o stovky miliónov eur. 

Jedným z potenciálnych protiopatrení je zvýšené množstvo kontrol u zamestnávateľov, ale možno aj u samotných živnostníkov. Národný inšpektorát práce môže kontrolovať, či spĺňajú charakteristiky práce na živnosť (napr. viacero klientov, skutočné vykonávanie podnikateľskej činnosti a podobne), alebo sú živnostníkmi len formálne.

Problematiku budeme sledovať aj my v Easyforms Mojedane a v prípade zaujímavého vývoja sa s vami podelíme o to najdôležitejšie.